Nalin strach, alebo pozor na agresorov
4. 5. 2008
Tak a zas píšem jednu novinku! Ako skoro každý deň som sa s Nalou vybrala ku koňom. Nala sa pohrala s Bobym a Bodikom, ja som zatial pripravila Adiho na vychádzku. Nasadla som a mala som v pláne urobiť nám všetkým peknú vychádzku. Ako sme šli smerom k potoku pozdĺž ovčína začali na nás štekať psy. Jeden biely kríženec sloveského čuvača, ktorý bol našťastie privuazaný na reťazi, aj keď to vyzeralo tak, že reťaz už dlho nevydrží. Ďalej tam bol Maco, čierny vysoký a tenký psisko, ktorý pohrýzol už veľa psov (do ľudí neskáče). Jedna biela fena veľmi podobná benimu ( /fotoalbum/nala-s-kamaratmi/psi-kamarati/original/63 ), ktorá je oveľa agresívnejšia ako ostatní dvaja dokopy. Plus jeden malý špunt, ktorý tiež štekal až mu oči vyliezali z jamôk. Predtým sme nemali problém okolo nich prejsť, ale teraz sa vrhlo zozadu Maco na Nalu a už boli v kope, pridala sa aj tá biela fena a Nala kňučala a ležala na zemi. Skôr ako som stihla zosadnúť s koňa boli tí dvaja odvážlivci preč! Nala kňučala a utekla stada čo najďalej. Zistila som, že jej nič vážne nespravili mala len trochu pohryzený chvost. Teraz je chvalabohu v poriadku. Ďalší týždeň sa ale tento scenár znova opakoval. Nala sa veľmi bála prejsť okolo ovčína a dodnes s ňou nemôžem okolo prejsť. Keď je na vodítku tak ju nedokážem odtiahnuť, a keď ide pustená, tak ju môžem volať koľko chcem viem, že tadiaľ už nikdy neprejde. Preto by som chcela upozorniť všetkých tých, čo vlastnia psov, aby ich od mala zvykali na kontakt s inými psami. Uľahčí Vám to kopu starostí a určite vychovaným psom potešíte nielen seba, ale aj svoje okolie.